ú vod).- mamo Ž- proces riadenia, ú rovne mana ž mentu, ciele do funkcie- mana ž- = riadi ť zarządzać, vies ť, nar á ba ť (manus = rukov äť ruka.- charakterizuje proces vedenia, smerovania celej alebo č asti zorganizo á cie, firmy, podniku prostredn í ctvom nasadenia do manipul á cie zdrojov (ľ udsk é, moment č n é, materi á lne, intelektu á lne alebo nehmatate ľ n é)- zd ô raz ň słyszysz ú lohu vedenia, riadenia ľ ud í (ľ udsk ý ch zdrojov), š pecifick é funkcie vykon á van é riadiacimi pracovn í kmi, predmet mana ž mentu numery ciele- tak dynamick ý proces, sa sa v v ktorom mana žé ri neust á le meniacich podmienkach prostredia sna ž ia prostredn í ctvom ľ udsk é ho potenci á lu na ostatn ý ch zdrojov (moment č n é, materi á lne, intelektu á lne) zorganizo á cie (firmy, podniku) dosahova ť znak ciele głównym hospod á rnom do úč innom (efekt í vnom) vyu ží van í obmedzen ý ch zdrojov- tak jest ú bor postupov, n á zorov, sk ú senost í, odpor úč na í, rozhodnut í methodius, ktor é ved ú ci pracovn í ci (mana žé ri) pou ží vaj ú teraz zvl á dnutie š pecifick ý ch č innost í (mana žé rskych funkci í) smeruj ú cich k dosiahnutiu cie ľ ov zorganizo á ciemana žé rske funkcie- pl á novanie (stanovenie cie ľ ov z postupov na ich dosiahnutie)- organizovanie (ur - č enie ľ udom, pracovn í dalej, ako maj ú zabezpe č i ť do vykona ť pl á novan é ú lohy)- formovanie osoba á lu (ur - č enie n á rokov teraz potrebn ý ch pracovn í kov v ý ber kvalifik á cia, ich, ich, schopnosti, rozmiestnenie v zorganizo á cii)- vedenie ľ ud í (priame nepriame usmer ň ovanie zamestnancov, tak aby, efekt í vne v č jako plnili ur č en é ú lohy- kontrola (proces sledovania, rozboru, hodnotenia z á verov v i prij í manii jest ú vislosti rozdielmi medzi pl á... ten realiz á ciou)ú rovne mana ž mentukapsuła ľ. a rozsahu p ô sobenia ú rovne riadenia je ú rove ň (głupcze ň) riadenia1.z á kladn é (baz á lne mana ž ovanie)- ž dodenn á operat í va, lek á r, sestra,... zdravotn í cky pracovn í k2.stredn é (środek ž - mana.prevaha taktickej strat é -, prednosta, prim á r, vrchn á sestra.3.vrcholov é (top - mana žprevaha strategickej č innosti koncep č n é ho charakteru, riadite ľ,n á mestn í ci riadite ľ (n á mestn przed í k o š etrovate ľ stvo, hlavn ásestra.w druhy mana ž mentu, kateg ó rie wdrożenia á cie (aktywator ľ. a úč elu)- kr í zov ý- č asov ý- moment č n ý- osoba á lny (mana ž ma ľ udsk ý ch zdrojov)- opera č n ý,- mana ž ma rizika,- mana ž ma zmien,- mana ž ma kvality,- mana ž ma vzdel á rozkaz,-...ciele mana žé ra, firmy, mana ž mentu:- choo definovan é bud ú ce stavy, ktor é maj ú przez ť dosiahnut é stanovenom č ase v- ciele choo, kr á tkodob é (mesiace, rok)strednodob é (roky)dlhodob é (strategick é, realiz á ciou kr á tkodob ý chw strednodob ý ch cie ľ ov)hierarchia - cie ľ ov prioritn é ciele ú lohy, ved ľ aj š ie ú lohy do ciele- merate ľ nr ť cie ľ ov pochopen é do akceptovan é v š etk ý mi z úč astnen ý mi na ich dosiahnut í- ciele musia przez ť pochopite ľ n é do akceptovan é v š etk ý mi, ktor í sa bud ú na ich dosiahnut í podie ľ. a ť.merate ľ n é ciele oby č ajne prispievaj ú ku zvy š ovaniu v ý konnosti jednotlivcov zorganizo á cie aj.ciele v zorganizo á ci í przez mali przez ť ur č en é aspo ň t ý chto oblastiach: vpostavenie teraz trhu,inov á cie,produktivita,finansowej č n é materi á lne zdroje,rentabilita,mu žé rske v ý konnosti zodpovednosti,v ý konnos ť pracovn í kov ich postoje,socii á lna zodpovednos ť- więc dosiahnutie prostriedky cie ľ ov:pracovn é, mana žé - ri, robotn í ci...materi á lov é, suroviny, materi á l, polotovar...kapacitn é, stroje, zariadenia, budovy...moment č n é, ú bardzo, zisk, akciov ý kapitału.przed twoim č enie cie ľ ov akci í je potrebn é ma ť k dispoz í cii predpove ď bud ú cnosti, preto ž e nemo ž nie vytv á ra ť pl á ny, ak nepozn á mi bud ú ce podmienky na miejscu á cie, ktor é m ôž u ovplyv ň komórek jajowych ť priebeh pl á novan ý ch akci í do dosahovanie cie ľ?hodnoty, ich syst é m, vz á jomn é v ä zby hierarchii- ž ivot, zdravie, choroba, smr ť, ť balls.w spolo č ensk é hodnoty normy vz ť a k k zdravotn í ctvu zdraviu- solidarita spolo č nosti zdravotn í ctve v v- spokojnos ť verejnosti i poskytovan ý mi zdravotn í ckymi siu ž bami- zdravotn í ctvo sa nem ôž e riadi ť len presne definovan ý mi ekonomicko - pr á vnymi normami, ale rozhodovan í v o zdrav í do chorobe v ž dy existuje aj mor á lno - etick ý princ í p.hodnoty zdravotn í ctve - princ í py v- snaha ne š kodi ť (nihil nocere, non - maleficience)- snaha pom ô c ť (beneficience)- spravodlivos ť wstępnie v š etk ý ch (ekvita)- sloboda rozhodovania (autonomii)kpru ä tia vo v äčš mój kraj í n existuj ú vz ť aha medzi troma z á kladn ý mi hodnotami:- spravodlivos ť ou (ekvitou)- auton ó miou jedinca (pacient, zdravotn í k)- ekonomickou efekt í zbyt małym ť ou.hodnoty spolo č nosti- technokratick ý model- profesion á lny auto - regula č n ý model- trhovo - hospod á rsky model- demokratick ý modelkapsuła ľ. a typu modelu spolo č nosti je nastaven á aj alok á cia (postavenie) hodnoty zdravia sp ô sob poskytovania zdravotn í ckych siu ž ieb spolo č nosti v- technokratick á spolo č nr ťodborn í ci, experti riadia syst é m, presn é anal ý zy, regul á cia š t á tom, maxim á lnaracionaliz á cia.- profesion á lna auto - regula č n á spolo č nr ťcentrom diania zdravotn í ctve v s
Tłumaczony, proszę czekać..
